MO SRZ Spišská Belá

Petrov zdar !

Rybársky spolok v Spišskej Belej bol založený v roku 1889 (S. Weber: Geschichte der Stadt Béla, str. 277-278). Bol toho času najmladším spolkom v meste a mal 10 členov. Prvým predsedom bol Georg (Juraj) Koromzay (podnikatel) a pokladníkom MUDr. Michal Greisiger (mestský lekár). Hneď v nasledujúcom roku spolok vypustil 5.000 lososov a 5.000 pstruhov (pravdepodobne plôdikov) do obecného potoka pod Šarpancom. Okrem uvedenej správy od S. Webera z prvých rokov spolku nezachovali sa nám žiadne zápisy. V rôznych iných prameňoch sa uvádza, že v našich riekach bol dostatok rýb, najmä pstruhov, lososov, úhorov a belíc bol dostatok. Lovili sa však aj iné druhy rýb ako miene a lipne.

    Spolok vznikol na základe už spomenutého rakúsko-uhor­ského zákona z roku 1888, ktorý bol prvou právnou normou v organizovaní rybárstva po zániku cechov. Podľa tohto zákona právo rybolovu patrilo vlastníkovi koryta toku, ktorý ho pre­najímal spolku za poplatok. Členstvo v spolku bolo vyhradené poväčšine privilegovaným jednotlivcom.

    Prvé stanovy, ktoré sa zachovali sú z 22. januára 1912, schválené v Budapešti 17. júna 1912 a vytlačené v Kežmarku roku 1915. Predsedom spolku bol vtedy MUDr. Michal Greisiger a tajomníkom Vidor Jurán (učiteľ obecnej školy). Spolok mohol mať najviac 30 členov. Cieľ, formy činnosti a organizáciu spolku, ako i práva a povinnosti členov určovali spolkové stanovy. Rybársky spolok si však okrem stanov vypracoval domáci "lapací" poriadok. Určovali sa v ňom spôsoby lovu, povolené množstvo a veľkosť ulovených rýb ... Nedodržiavanie domáceho poriadku malo za následok peňažnú pokutu, ba i stratu členstva v spolku.

    Po vzniku Československej republiky, na mimoriadnom val­nom zhromaždení dňa 13. apríla 1921 schválili spišskobelian­sky rybári nové stanovy (v podstate preložené stanovy z roku 1912 a prispôsobené novým štátoprávnym pomerom). V sta­novách, ktoré preložili do slovenčiny a predložili na schválenie ministrovi s plnou mocou pre správu Slovenska, uvádzali, že členom spolku môže byť každý, kto dosiahol 24. rok veku, samostatný spišskobeliansky, alebo kotlinský obyvateľ, alebo kúpeľný hosť. O prijatí nového člena rozhodoval výbor tajným hlasovaním. Počet členov spolku nesmel presiahnuť 30. Na tomto valnom zhromaždení bol za predsedu zvolený Ondrej Svitana (učiteľ) a za zapisovateľa - tajomníka Vidor Jurán (učiteľ). Spolkovou rečou bola nemčina. Až do r. 1925 sa používal názov na pečiatke "Sp. Belaer Fischereiverein" Od roku 1926 "Rybársky spolok Spišská Belá", čo súviselo so založením "Zväzu rybárskych spolkov a družstiev na Slovensku" 21. novembra 1926 v Bratislave. Podľa stanov z roku 1921 sa členská zaviazanosť (členstvo) uzatvárala na 6 rokov, podobne ako nájomné zmluvy na revír. V stanovách sa tiež uvádzalo, že ak člen svoje vystúpenie koncom 6-ho roka do konca novembra u predsedu nenahlási, jeho členská zaviazanosť zostane na ďalších 6 rokov v platnosti: len následkom odsťahovania sa zo Spišskej Belej, alebo rozhodnutím výboru, mohla byť zrušená.

    Beliansky rybársky spolok na konci druhej svetovej vojny v roku 1945 zanikol, ale už v máji 1946 na valnom zhromaždení sa založil nový rybársky spolok. Predsedom sa stal J. Somora (notár, vedúci mestského úradu) a zapisovateľom J. Ozábal (riaditeľ školy).

V roku 1947 bol predsedom spolku Š. Vaverčák (farár). Spolok mal 30 členov.

V roku 1948 bol predsedom spolku J. Olekšák.

V roku 1950 a 1951 bol predsedom Ján Duračinský a tajom­níkom Michal Ovšonka. Spolok mal 60 členov.

V roku 1953 - 1960 bol predsedom Gustáv Plučínsky, tajomníkom Michal Ovšonka, účtovníkom Ján Schlesinger, ďalšími členmi výboru boli Ján Novotný starší, Ján Novotný mladší, Juraj Gurtler, Oto Kňazovický a Ján Duračinský. V revíznej komisii boli Ján Krempaský a Pavel Gorný. Zatiaľ čo v roku 1956 bol ešte stanovený maximálny počet členov na 65, už v roku 1957 mal spolok 78 členov.

Od roku 1957 mal spolok názov Ľudový rybársky spolok v Spišskej Belej, ktorý už vo svojej činnosti využíval poštátnenie výkonu rybárskeho práva podľa zákona č. 62/1952 Zb.

Pre nedostatok zachovaného písomného materiálu nemožno zrekonštruovať všetky výbory spolku, resp. hlavných funkcionárov.

    V roku 1960 dochádza v rámci reorganizácie k zlučovaniu okresov vo väčšie celky. Takto sa zlučujú vtedajšie okresy Poprad, Vysoké Tatry, Kežmarok, Spišská Stará Ves a časť Starej Ľubovne do jedného okresu - Poprad. Táto reorganizácia má vplyv aj na doterajšie rybárske spolky. Je tu snaha zlučovať ich a najmä zo strany Rvbárskeho spolku v Kežmarku dochádza k úsiliu pričleniť Rybársky spolok Spišská Belá ku Kežmarku. Spišskobelianskí rybári boli proti zlúčeniu s Kežmarkom a uzniesli sa, že budú rokovať so Starou Ľubovňou o zlúčení, čo bolo pre spolok Spišská Belá výhodnejšie. Belianskí rybári mali v nej hodne priateľov a mala veľký a dobre zarybnený revír. Za tým účelom sa konala 7.2.1960 po predchádzajúcom dohovore mimoriadna schôdza výborov obidvoch miestnych organizácii. Obidva výbory sa dohodli na zlúčení a 20.3.1960 túto dohodu schválila výročná členská schôdza. Od tohto dňa zaniká samostatná rybárska organizácia v Spišskej Belej a je zlúčená s rybárskou organizáciou Stará Ľubov­ňa. Táto spoločná, zlúčená organizácia so sídlom v Starej Ľubovni trvala 12 rokov. Za celú túto dobu boli hlavné funkcie výboru ako predseda, tajomník, účtovník a hlavný hospodár pre lepšiu operatívnosť obsadzované členmi z pôvodnej organizácie v Starej Ľubovni. Zo Spišskej Belej bol podpredseda. V roku 1963 to bol Anton Pavličko, terajší pokladník MO. Mená ďalších podpredsedov - Beľanov z obdobia zlúčenia sa v archívnych záznamoch MO nezachovali. Zástupcom hlavného hospodára, ako hospodár pre revír Spišská Belá bol počas celej doby zlúčenia Ján Novotný.

 

   Po novej reorganizácii okresov a vzniku okresu Stará Ľu­bovňa, ocitla sa spoločná rybárska organizácia v dvoch okresoch, čo sťažovalo jej administratívnu činnosť a tak sa u väčšej časti členov prejavila snaha znovu vytvoriť v Spišskej Belej samostatnú organizáciu.

    Dňa 17.12.1972 sa rybári zo Spišskej Belej a okolia na mi­moriadnej členskej schôdzi uzniesli opäť vytvoriť samostatnú rybársku organizáciu. Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu Spišská Belá bola ÚV-SRZ v Žiline schválená s pô­sobnosťou od 1.1.1973. Na tejto schôdzi bol zvolený 11 členný výbor v nasledujúcom zložení: predseda MVDr. Vladimír Ďuriš, podpredseda Gustáv Plučinský, tajomník Michal Ovšonka, hospodár Ján Novotný mladší, účtovník Ján Jendrichovský a pokladník Vojtech Stupeň. Ostatní členovia výboru: A. Andrejko, Fr. Dúbravský, R. Kyselák, M. Porubovič a J. Šilon. Revízna komisia: J. Šula, MVDr.J.Šroba a J. Šťastný.

Od roku 1973 po rok 1989 bol výbor organizácie volený vždy na 3 ročné funkčné obdobie.

Za uvedený čas výbor organizácie z väčšej časti zostával v pôvodnom zloženi. Výbor na nové funkčné obdobie sa doplňoval za odstupívších členov novými členmi.

Tak boli do výboru zvolení:

V roku 1976: C. Kováčik, Fr. Siska a J. Šťastný (miesto A.

Andrejka, J. Jendrichovského a R. Kyseláka).

V roku 1979: E. Rusiňáková, MUDr. M. Slavkovský a J. Sviechovič (miesto C. Kováčika, J. Novotného a M. Poruboviča). Vtedy bol zvýšený počet členov výboru o dvoch - J. Božek a O. Susa.

V roku 1982: R. Frindt a K. Kató (miesto J. Božeka a O. Su­su).

V roku 1985: zostal výbor v personálnom zložení ako v roku 1982, len odstúpením R. Frindta a K. Kata sa znovu počet čle­nov znížil na 11.

V roku 1988: bol zvolený do výboru MUDr. Pavol Andiľ(miesto Ing. Kušnierika, ktorý bol vo výbore len 1 rok.).

    Vo funkčnom období jubilejného roku sa výbor MO skladá z týchto členov: predseda MVDr. Vladtmír Ďuriš, podpredseda Valent Knutelský, tajomník MUDr. Miloslav Slavkovský, hospodár Vojtech Stupeň, účtovník Eva Rusiňáková, pokladník Anton Pavličko, členovia výboru MUDr. Pavol Andiľ, František Dúbravský, František Siska, Ján Šťastný a Ján Šuľa. Revízna komisia: predseda Rudolf Nikerle, členovia: Peter Miko a Dušan Rojko.

    Záznamy o členskej základni sa nezachovali, resp. sú sporadické a neúplné, preto nie je možné sledovať počet členov v jednotlivých rokoch od založenia spolku. Na stav členskej základne do roku 1951 poukazujú len spolkové stanovy a obežníky, v ktorých je uvedený najvyšší povolený počet členov. Neskôr sa už uvádza počet členov.

Pri založení, v roku 1889 mal spolok 10 členov.

Od roku 1912 podľa spolkových stanov mohol mať najviac 30 členov.

V období od 1.l.1926 až do 31.12.1943 bol povolený najvyšší počet 25 členov.

Od roku 1947 do roku 1950 bol povolený najvyšší počet, 50 členov.

V roku 1951 (podľa zachovalého obežníka) mal spolok 60 členov.

    V roku 1954 ( podľa zápisnice z VČS) mal spolok 67 členov. V roku 1957 (podľa zápisnice z VČS) mal spolok 78 členov. V rokoch 1960-1972 bola MO zlúčená s organizáciou v Starej Ľubovni. Od roku 1973 t.j. od obnovenia činnosti samostatnej organizácie, sú už záznamy o členskej základni úplné.

V roku 1973 bolo 103 členov a 5 pionierov.

V roku 1974 bolo 112 členov a 17 pionierov.

V roku 1975 bolo 109 členov a 25 pionierov.

V roku 1976 bolo 129 členov a 30 pionierov.

V roku 1977 bolo 138 členov a 34 pionierov.

V roku 1978 bolo 147 členov a 31 pionierov.

V roku 1979 bolo 160 členov a 30 pionierov. V roku 1980 bolo 169 členov a 30 pionierov. V roku 1981 bolo 163 členov a 32 pionierov.

V roku 1982 bolo 141 členov a 31 pionierov.

V roku 1983 bolo 134 členov a 31 pionierov.

V roku 1984 bolo 130 členov a 31 pionierov.

V roku 1985 bolo 128 členov a 23 pionierov.

V roku 1986 bolo 141 členov a 19 pionierov.

V roku 1987 bolo 137 členov a 32 pionierov.

V roku 1988 bolo 134 členov a 38 pionierov.

Najviac členov bolo prvý rok po otvorení lovného rybníka,

t.j. v roku 1980, kedy bolo 169 členov. Odvtedy je postupne, aj keď nepravidelne, mierny pokles.

 

Predaj povolení

Hosťovačky sa predávajú u p.Hrušovskej Cena miestnej povolenky na rybník je 15,- €